Drožďová nátierka

Jednoduché a pritom výborné jedlo. Po krátkom čľapkaní vytvoríte pomazánku, ktorá sa dá jesť teplá i studená. Ideálna medzi dva chleby na výlet. Chutná natenko i nahrubo natretá. Proste zázrak!

UPOZORNENIE! Tento recept som napísal v období, kým som bol ešte tučný. Varil som rád veľmi nezdravé jedlá. Nezdravé boli práve tým, že spôsobovali obezitu, pretože majú nevhodné zloženie a priam zvádzajú k tomu, aby ich človek zjedol veľa. Navyše majú negatívny účinok na zdravie. Prosím vás preto naliehavo: použite tento recept na pobavenie, na spomienku, ale nevarte podľa neho. Viem, výsledok je veľmi chutný, ale nezdravý. Toto jedlo má vysokú energetickú hodnotu a nevhodné zloženie živín. Ak ho predsa len chcete jesť, zjedzte ho aspoň čo najmenšiu dávku. Koniec upozornenia.

Vlastne jediným problémom tohto jedla je droždie. Na dedinách problém nie je – dostať tam droždie poctivé a kvalitné, ale v meste sme odkázaní na rôzne drahé a zlé droždia. To, čo dostať v takom striebristom obale je dosť kyslé a nie je veľmi vhodné. Ideálne je také droždie, ktoré už aj surové má dobrú chuť a vôňu.

Nakrájajte cibuľku a trochu prerastenej slaninky.

Kým sa to spení tak vám akurát stihnem povedať, že ja cibuľku a slaninu nedávam, pretože je to síce chutné, ale ťažké. Cibuľa sa mi obracia v žalúdku aj pol dňa, slanina to isté, ale opačným smerom. Na konci článku je však tip, ktorým sa to dá obísť.

Ááá, už to máte spenené a môžete pokračovať v recepte tam, kde bezcibuľkoví (len na oleji) začínajú.

Vrhnite do panvice droždie, množstvo nerozhoduje. 6 kociek je akurát.

Pôsobením tepla sa droždie začne roztápať.

Ešte chvíľu a z droždia je kaša. Zohrievajte ju ešte, kým sa začne meniť aj vôňa.

Droždie mnohým ľuďom smrdí, ale práve počas tohto procesu sa mnoho celoživotných odporcov droždia zmení na jeho zástancov

Do pohára nalejte zo dva deci mlieka.

Okoštujte, či nie je skysnuté.

Vlejte do drožďovej gebuziny a posoľte niekoľkými štipkami soli. Pomiešajte a okoštujte. Už teraz to má zaujímavú chuť.

Pridajte za hrsť strúhanky, lepšia je samozrejme domáca. Strúhanka nie je nutná – ak ju nedáte, nedávajte ani mlieko.

Vzniknuvšiu gebuzinu miešajte. Chceme, aby strúhanka zmäkla. Pár minút varu tomu len pomôže.

Môžete prichutiť – štipka korenia, majoránky, prípadne za náprstok Vorčesterskej omáčky.

Šľahnite do toho zopár vajíčok, trebárs nech zo šesť. Rozmiešajte a soľte pritom podľa chuti hneď teraz, nie až potom, keď bude neskoro. Je dôležité, aby to bolo dobre posolené. Hotová nátierka sa zle dosáľa a málo posolená nemá tú správnu chuť.

Gebuzinu znova zahrievajte.

Čoskoro začne hustnúť.

Neskôr hrudkavieť. Nenechajte sa obalamutiť vzhľadom a ešte chvíľu to zohrievajte. Zakrátko je to hotové.

Rátajte s tým, že hotovú, ešte nenatretú pomazánku vám bude kde – kto chcieť odtrhnúť od úst.

Správna nátierka vyzerá, ako keby sa skladala prevažne zo zlepených maličkých guličiek.

Môžete podávať teplé, alebo studené. Natreté na chlieb, rožky, alebo lyžičkou z hrnca.

Fajnovky so slabučkými žalúdkami sa môžu veľkých kúskov cibule a slaniny zbaviť, ak hotovú nátierku rozmixujú robotom. Mnohokrát stačí len toto, aby sa tradičný poldňový zažívací problém vôbec nekonal. Možno sa cibuľka a cesnak proste radi točia a mixér to vybaví rýchlejšie, než žalúdok.

Vznikne gebuzina, ktorá sa aj lepšie rozotiera. Z množstva, ktoré som varil na ukážku vznikne poriadne veľa nátierky pre celú rodinu a zvýši aj pre prípad príchodu suseda, prilákaného zaujímavou vôňou

Toto jedlo sa nedá konzumovať. Je možné ho iba dychtivo a nenásytne žrať a zubami trhať s pohľadom zakaleným pudmi.

Malý papagáj sa samozrejme bojí prísť bližšie, ale rozvrieska sa tak nepríčetne, že jediný spôsob, ako ho umlčať (okrem narkózy) je koštovka.

Toto je posledná fotka malého papagája. S veľkým sa nemali radi, tak som ho dal do lepších rúk.